Našu prvú jarnú rybačku plánujeme ešte keď vonku kraľuje zima. Po dlhých
rozhovoroch dohadovania, čo, kedy a kde, voľba padá na 2.jún aj napriek 
nepriazňam počasia. Dočkali sme sa. V nastávajúci deň už stojíme zoči-voči tej 
našej prekrásnej vodnej nádrži. Určite kaprári poznáte ten pocit, keď bežíte 
k vode, rukou skúšate teplotu vody a nad hlavou sa spoza jemnej hmly 
prebúdza na nový deň slnko. Stretávame tu našich kamošov rybárov, ktorý 
neodolali tomu pokušeniu a sú tu už o deň skôr na rybačke. Dozvedáme sa, že 
okrem zmotaných šnúr a silonov od kvetu rozkvitnutého topoľa, takzvané 
“biele peklo“, ešte nemali žiaden záber, čo je na takú vodnú nádrž normálne. 
Takže už sme vedeli na čom sme a čo nás čaká, neustále čistenie silónov, ak 
nechceme prísť o rybu. Kto z kaprárov sa už s tým stretol, tak vie, o čom 
hovorím, proste nič príjemné, keď nemôžete pretočiť kľukou navijaku, keď 
silon nechce prejsť očkom na udici. Po krátkom rozhovore a zvítaní sa 
presúvame na nami vopred vybrané miesto, kde budeme tráviť nasledovných 
9 dní. Množstvo rozbitého skla od fliaš a kopa porozhadzovaných odpadkov nie 
je nič príjemné na pohľad. Neostávalo nám nič iné, ako sa pustiť do brigády.  

 
Keď je všetko upratané, prichádzajú na rad biváky, čln a vlastne tá kopa 
všetkého, čo so sebou nosíme na rybačku. Vyrážame na vodu a hľadáme lovné 
miesto za pomoci sonaru. Je tam jeden pekný zlom cca 300 metrov od brehu, 
ktorý už z minulých rybačiek poznáme. To miesto nám už prinieslo pekných 
kaprov. Pokladáme teda tyčové bóje a snažíme sa ešte aspoň zakŕmiť, lebo 
počasie zmenilo náhle tendenciu pekného dňa na silný vietor a zbiehajúce sa 
mračná nad nami neveštia nič dobré. Vyhádzali sme teda všetko, čo sme mali 
na prvé kŕmenie, ktoré pozostávalo predovšetkým z toho, načo budeme 
nasledovné dni chytať, boilies MOSCHINO /Scopex & Liver/ a Squid & Octopus 
od MK baits o veľkosti 20mm, ktoré nemôžu chýbať v našej výbave a taktiež 
rybacie pelety!
 
Rozkŕmili sme teda 30m zlomu a vraciame sa rýchlo na breh, 
lebo silný vietor a vlny naberajú na sile a my tým pádom nestíhame vyvážať 
naše montáže. Nechávame to na druhý deň. Hneď ráno sme už hore 
a v utišujúcich sa vlnách, i keď je to stále nebezpečné, ideme na vodu 
a pokladáme montáže k bójam. Ak by som mal priblížiť naše montáže, tak nič 
extra, klasické, maximálne 20cm dlhá šnúrka z nadväzcového materiálu na 
15kg, háčik č.2 ukončený rovnátkom zo zmršťovacej hadičky. Olová 200 až 
220g zatiaľ nebol problém a nie je nutnosť ich meniť. Nie nadarmo sa vraví, že 
v jednoduchosti je krása, tieto montáže používame celosezónne. Prvý 
tohtoročný kaprík prichádza vo večerných hodinách, váži 6 kg a v nás vzbĺkla 
nádej, že naše lovné miesto zatakovali kapry. Nasledovné dni počasie bolo 
ustálené, slabá aktivita rýb nám priniesla v daný deň ešte ďalšie dva zábery 
menších kaprov, čo na počet 6 udíc na 3 rybárov nebolo ani zďaleka  to čo 
sme očakávali. Neviem, ale  možno sa k tomu podpísalo to, že väčšina rýb, 
ktoré sme vytiahli neboli ešte vytreté. Tak ako sme stále v kútiku duše dúfali, 
že príde ten očakávaný záber na veľkú rybu, sa blížil aj koniec nášho pobytu 
pri vode. Predposledný deň sa rozfúkal silný vietor a my už vieme, že s vetrom 
prídu vlny, voda sa okysličí a tým pádom by sa mala zvýšiť aktivita rýb. 
 
Aj v predpovedi počasia hlásili nasledovne dni silný vietor, ktorý v nárazoch mal 
dosahovať až 70km/h. Jaro (starší) to vzdáva, balí sa a odchádza, 
pravdupovediac sme aj my dvaja, Jaro a Braňo rozhodovali, či odísť, alebo 
zostať, lebo ten pohľad na praskajúce a ohýbajúce sa  topole nad našim 
bivákom a z druhej strany rinčajúcu sirénu z lodenice, kvôli zákazu ísť na vodu 
nebolo nič príjemné. Konečné rozhodnutie, že ostaneme, bolo síce riskantné, 
ale hodinu nato, čo Jaro (starší) odchádza, prichádza záber, krásna jazda. 
Kvôli veľkým vlnám Jaro rybu musí zdolať z brehu, následne ako ju priťahuje, 
sa ryba zastaví a otáča sa opačným smerom a začína si brať meter po metri 
z navijaku. Asi po 15-tich minútach súboja sa nám kapor ukazuje na hladine 
a vieme, že malý nebude, utekám teda pre podberák a následne čakám, či sa 
Jarovi podarí pritiahnuť bližšie kapra, ktorý sa blíži v zamotanej vetve stromu. 
Už teraz sme vedeli, že jednoduché to nebude. Jaro vymotáva koncovú šnúru 
z vetvy stromu, pričom kapor, ktorý je od neho na 10 metrov sa snaží za 
každú cenu utiecť. 
 
Podarilo sa, kapor následne končí v podberáku a háčik, 
ktorý bol na krajíčku tlamy kapra následne odpadáva. Náš pohľad na seba 
následne končí veľkou radosťou z uloveného kapra, našu radosť bolo počuť aj 
k susediacim kolegom rybárom, ktorý sa hneď prišli pozrieť na úlovok. Po 
vážení zisťujeme 15,50kg – obrovská radosť! Krásny šupináč, ktorému 
nechýbala ani šupinka sa vracia späť do svojho živlu. Rozhodnutie, že sme 
zostali až do konca bolo správne, i keď riskantné, ale prinieslo to svoje ovocie. 
V ten deň sa vlny ukľudnili tak, že sa ešte dalo vyvážať a následne sme chytili 
ešte 8 menších kaprov do 8 kg, takže rybačka sa nám vydarila. Rozhodli sme 
sa, že a sem ešte vrátime v auguste a októbri. 
 
Ako sa nám darilo, vám napíšeme v ďalšom pokračovaní tohto článku.
 
Za MK baits team Jaro (starší), Jaro a Braňo.